Páni ....
moje dievčatko už pomaly ale isto nieje to malé bábatko ....
človek si to ani neuvedomuje ale ten čas je neúprosný.... veľmi rýchlo letí a nezastaví sa..... mám v živej pamäti ako som pusinkovala to malinké stvorenie, ktoré len tak ležkalo a potichu vnímalo svet okolo neho ....teraz pusinkujem už malú slečnu, ktorá si už vie presadiť svoje ...,pusinkuje už aj ona mňa (síce som potom celá mokrá) ale tá uslintaná pusa hovorí za všetko ....
Moje malé mačiatko sa mení zo dňa na deň ....je to úžasné sledovať, každý deň je iný, je nový, každý deň niečo nové vie, niečo nové povie alebo spraví ... až ma to udivuje .... niekedy nemôžem uveriť , že ja som MAMA a to malé stvorenie je z mojej krvy a z mojich kostí ... ale je to tak ....
Neviem si predstaviť, že by som chodila do práce a všetky tieto "veľké" udalosti čo sa dejú počas dňa by som premeškala.
Premeškala by som to je krásne TATA,NANA, HATA,DADA,DAJ,NENE,JA,AJ JA, MNAM, PRRRRRR(akože auto),JEEEEJ,JEJDA, ....a neviem čo všetko ešte, zmeškala by som je vymýšlanie a jej zaspávanie, nebola by som tu ak by sa buchla - ľutoval by ju niekto iný a nie ja....
Naozaj len ženy majú to naozajstné šťastie keď vidia svoje deti rásť a rozvíjať sa, až my slzy tečú po tvári keď si to spätne premietne - pôrodná sála,prvý deň doma, prvý úsmev,prvý slabučký hlások vydaný z jej úsť, prvý príkrm, prvé posadenia sa, lozenie, stavanie sa o všetko čo sa dá, naše nahánačky, prvé nedbalé detské žvatlaniny - je to nádhera....
Viem...aj muži majú radosť so svojich detí ale ženy to vnímajú inak...ved ich mali 9 mes. pod srdcom....chápem, keď sa moja mama rozplakala na mojej svadbe, plakala Keď sa narodila moja dcérka -boli to slzy šťastia a aj ľútosti nad neúprosným časom...jej malé dievčatko sa zrazu stalo ženou a mamou ...
Veľmi si cením čas,ktorý strávim s mojou malou kočičkou doma na materskej dovolenke...veď takéto 3 roky už nebudú...už nebudem mať takú príležitosť stráviť s nou den aj noc...naozaj si to cením najviac ako sa len dá ....
Aj keď to niekedy nieje prechádzka ružovým sadom, ale stačí jeden úsmev-taký čarovný bezzubý, jedno jej pomochlané slovíčko a zabudnem aj na to že som bola 30x za noc hore,zabudnem na moje kruhy pod očami, na to že sa nestíham ani poriadne najesť lebo sa musíme hrať .....
tak tak....materstvo je krásne naozaj ...len škoda že ten čas tak letí
Komentáre
erika