Proste ja a môj život ...

 Zamysleli ste sa niekedy nad tým ako Vaše deti rozprávajú??? Alebo ako na ne rozprávate Vy?

Priznám sa, že ma to donedávna nezaujímalo – kým to moje malé dievčatko nezačalo žvatlať ...

 Začala som si dávať pozor na to ako rozprávam, snažím sa rozprávať spisovne a rozprávam na ňu ako na dospelého človeka ... žiadne skomoleniny a ani šušlavé výrazy, ktoré by mohla okukať a potom by sme skončili na logopédii aby sme sa to odnaučili ....

 Stretla som sa s názorom, že ak malej poviem ,že tam sedí mačka nebude tomu rozumieť ale ak jej poviem , že tam sedí cica tak to bude vedieť .... je zaujímavé, že moje malé dievčatko vie ukázať mačku a nie cicu ... ten človek povedal, že to nie je možné ...

Keď som mu povedala aby rozprával ako dospelý duchaprítomný človek  povedal, že ale potom mu malá nebude rozumieť .... podobných prípadov je veľa ...

Neodsudzujem nikoho ... každý má právo rozhodnúť sa ako bude so svojím dieťaťom rozprávať ale zaráža ma keď sa poniektorí rodičia potom v čakárni na logopédii sťažujú ako to ich dieťa strašne šušle, ako len rozpráva nezrozumiteľne ... ale nezamysleli sa nad tým prečo ...

 Veď deti opakujú to čo počujú ... takže ak odmalička počujú , že mu pôjdu žúbky a je štrašne žlatunké bábatko, na nočník robí ee a papá samé boblotky tak nech sa nečudujú, že to dieťa to opakuje a rozpráva tak stále ... potom sa musí učiť básničky a chodiť k pani lekárke, ktorá sleduje ako sa v 5 rokoch jeho reč zdokonalila na slovách ,ktoré už dávno vie ale ich kazí šušlavým prízvukom čo pochytilo od svojich rodičov a príbuzných.

 Mám v okolí veľa príkladov aj dobrých aj zlých a naozaj je na rodičoch ako formulujú rečové schopnosti svojho dieťaťa ...

 Zaujala ma aj kniha čo sa tomu venuje .

 Je od spisovateľky  Jany Bezděkovej a volá sa  Učíme naše dítě mluvit

 Venuje sa deťom od 0 po 7 rokov , vlastne až pokým nepôjdu do školy.

 Kniha je určená rodičom, je v nej písané o výslovnosti a o tom, že ich dieťa stojí pred ťažkou úlohou – naučiť sa správne rozprávať.

 Je v nej aj veľa príkladov a následných riešení problémov, ktoré mali mnohí rodiča a ich deti.

 Myslím, že autorka to presne vystihla – veď je logopedička .

 Dosť bolo reklamy poďme na reálny život :

 Dám Vám otázku :

 Myslíte si, že je správne ak mama povie svojej 2 ročnej dcére toto : „Maminka dá Veroničke čapičku a potom pôjde s Veroničkou von a budú sa prechádzať.“

Alebo je správne ak jej povie takto :“ Veronika (alebo Veronička) poď dám ti čiapočku a pôjdeme von.“

Je správne ak mama svojmu synovi, ktorá má rok povie: „ poď za maminkou, maminka umyje malinkému žúbky, dá maminka malinkému pyžamko a maličký pôjde buvičkať a keď zabuvičká budú sa mu snívať malinké sníčenky“

Alebo je správne aby ho oslovila menom aby napr. Martinko prišiel za mamou, ktorá Martinkovi umyje ZUBY alebo Zúbky oblečie mu pyžamko a Martinko pôjde spinkať a keď zaspinká budú sa mu snívať sníčky. ...

 Niektorí rodičia to s majzlaním a oslovovaním podľa mňa preháňajú ...

 Kamoška má dcéru , má rok a 9 mesiaciov a rozpráva tak krásne a zrozumiteľne. Samozrejme slovná zásoba je na úrovni jej veku ale nepočula som u nej žiadne skomolené slovo a žiadne majzlanie. A prečo? Lebo sa s ňou rozpávali ako s človekom .....

No napísala čo som chcela ...svoj názor a svoje myšlienky tak posúdte ....