Ako si prišla na svet...
Ahoj!Volám sa Viktória Rojková,svetlo sveta som uzrela 1.10.2007 o 4,08hod.Vážim 2650g a meriam 47cm.Ja aj maminka sme v poriadku a Tešíme sa na Vás.
Tak táto sms obletela svet práve v tedy keď som ťa po prvý krát držala na rukách......ešte na pôrodnej sále.
Ale ako sa to všetko začalo :
V nedeľu 30.9.07 sme boli s tvojim ockom gratulovať tvojej babke Zuzane a potom ešte tvojmu ujovi Martinovi.Ked sme odchádzali domov nikto ani len netušil že čoskoro prídeš na svet––dokonca ani JA nie.Tak sme sa s tvoji ockom vybrali ešte na „pivko“.Ked ocko platil účet tak ja som šla k autu a keď som chytila kľučku na dverách odtiekla mi plodová voda–-to bolo 18,30!Hneď som vedela čo to znamená...............
Šli sme domov,ja som sa osprchovala,obliekla,zobrali sme pôrodnú tašku a šli sme do pôrodnice.
Celú cestu sme sa smiali na tom že už budeme rodičia a budeme traja.
Po príchode do pôrodnice nás umiestnili na žltú pôrodnú sálu–-podľa želania tvojho ocka J
Bola som otvorená len na 3cm a podľa doktora to malo ešte dlho trvať lebo som nemala ani TIE PRAVÉ kontrakcie. To sa ale zmenilo po druhom vyšetrení, ked som ležala na posteli a cítila som ako keby vo mne niečo prasklo a potom to začalo!!!!To boli TIE PRAVÉ KONTRAKCIE.Začali presne o 3,30 hod. a s tvojim ockom sme ich statočne predýchavali..........ale pri konci to už bola bolesť na nevydržanie a ja som na kolenách prosila sestričku o lieky proti bolesti.Ale bolo neskoro..........prehliadli ma a skríkli: Rýchlo volajte lekára!!!!Už rodíme!!!!!! Presunuli ma na stôl a doktor povedal :TLAČTE!!!!Mne nebolo treba viac hovoriť,3krát som poriadne zatlačila a stisla tvojmu ockovi ruku a už si bola tu.
Tvoj ocko mi všetko hovoril : Už vidím hlavičku!Má vlásky!Také tmavé! ......
Keby tam nebol tvoj ocko tak to nezvládnem............
...................preto mu chcem poďakovať.
ĎAKUJEM MILÚŠIK,VEĽMI ŤA ĽÚBIM.
Vieš aký je nezabudnuteľný pocit?
Keď ti na sále povedia :Tak mamička toto je Vaša dcérka.To slovo mamička a to že som ťa držala v náručí naozaj stálo za tých „ pár minút bolesti“
A vieš čo je najkrajšie na svete?
Vidieť svojho manžela (tvojho ocka) ako ťa drží v náručí a pozerá na teba s takou láskou, nehou a pýchou, že sa ti tisnú až slzy do očí. Ten pohľad sa nedá zabudnúť a nedá sa ani nikde kúpiť.....je k nezaplateniu.................
Tvoj ocko mi veľmi pomáhal a ja som rada že bol so mnou, bez neho sa už ani nepohneme J
Teraz ma stále pusinkuje a hovorí ako ma ľúbi..............je pyšný že má doma dve kočičky, ktoré miluje najviac na svete........................
Tak táto sms obletela svet práve v tedy keď som ťa po prvý krát držala na rukách......ešte na pôrodnej sále.
Ale ako sa to všetko začalo :
V nedeľu 30.9.07 sme boli s tvojim ockom gratulovať tvojej babke Zuzane a potom ešte tvojmu ujovi Martinovi.Ked sme odchádzali domov nikto ani len netušil že čoskoro prídeš na svet––dokonca ani JA nie.Tak sme sa s tvoji ockom vybrali ešte na „pivko“.Ked ocko platil účet tak ja som šla k autu a keď som chytila kľučku na dverách odtiekla mi plodová voda–-to bolo 18,30!Hneď som vedela čo to znamená...............
Šli sme domov,ja som sa osprchovala,obliekla,zobrali sme pôrodnú tašku a šli sme do pôrodnice.
Celú cestu sme sa smiali na tom že už budeme rodičia a budeme traja.
Po príchode do pôrodnice nás umiestnili na žltú pôrodnú sálu–-podľa želania tvojho ocka J
Bola som otvorená len na 3cm a podľa doktora to malo ešte dlho trvať lebo som nemala ani TIE PRAVÉ kontrakcie. To sa ale zmenilo po druhom vyšetrení, ked som ležala na posteli a cítila som ako keby vo mne niečo prasklo a potom to začalo!!!!To boli TIE PRAVÉ KONTRAKCIE.Začali presne o 3,30 hod. a s tvojim ockom sme ich statočne predýchavali..........ale pri konci to už bola bolesť na nevydržanie a ja som na kolenách prosila sestričku o lieky proti bolesti.Ale bolo neskoro..........prehliadli ma a skríkli: Rýchlo volajte lekára!!!!Už rodíme!!!!!! Presunuli ma na stôl a doktor povedal :TLAČTE!!!!Mne nebolo treba viac hovoriť,3krát som poriadne zatlačila a stisla tvojmu ockovi ruku a už si bola tu.
Tvoj ocko mi všetko hovoril : Už vidím hlavičku!Má vlásky!Také tmavé! ......
Keby tam nebol tvoj ocko tak to nezvládnem............
...................preto mu chcem poďakovať.
ĎAKUJEM MILÚŠIK,VEĽMI ŤA ĽÚBIM.
Vieš aký je nezabudnuteľný pocit?
Keď ti na sále povedia :Tak mamička toto je Vaša dcérka.To slovo mamička a to že som ťa držala v náručí naozaj stálo za tých „ pár minút bolesti“
A vieš čo je najkrajšie na svete?
Vidieť svojho manžela (tvojho ocka) ako ťa drží v náručí a pozerá na teba s takou láskou, nehou a pýchou, že sa ti tisnú až slzy do očí. Ten pohľad sa nedá zabudnúť a nedá sa ani nikde kúpiť.....je k nezaplateniu.................
Tvoj ocko mi veľmi pomáhal a ja som rada že bol so mnou, bez neho sa už ani nepohneme J
Teraz ma stále pusinkuje a hovorí ako ma ľúbi..............je pyšný že má doma dve kočičky, ktoré miluje najviac na svete........................

Komentáre
erika